Územie dnešnej Bratislavy bolo osídlené už v období neolitu okolo roku 5000 pred n. l., kedy tu žila kultúra lineárnej keramiky. Prvé významné opevnené sídlo v oblasti založil keltský kmeň Bójov okolo roku 200 pred n. l. Mesto známe ako oppidum malo vlastnú mincovňu, kde sa razili zlaté a strieborné mince nazývané biatecy, čo potvrdzuje vyspelý hospodársky a spoločenský život v oblasti.

V 1. až 4. storočí n. l. sa územie dostalo pod rímsky vplyv, kedy bola Bratislava súčasťou obranného systému Limes Romanus. Rímski vojaci tu založili vojenský tábor Gerulata a začali s pestovaním viniča, čím položili základy vinohradníckej tradície, ktorá pretrvala dodnes.

Slovania prišli do oblasti medzi 5. a 6. storočím počas sťahovania národov. Na obranu proti Avarom sa miestne slovanské kmene spojili a vytvorili prvý známy slovanský štátny útvar — Samovu ríšu (623–658). V 9. storočí sa Bratislava (vtedy známa ako Brezalauspurc) a Devín stali významnými centrami Veľkej Moravy a Nitrianskeho kniežatstva.

Prvá písomná zmienka o Bratislave pochádza z roku 907 v súvislosti s bitkou pri Brezalauspurcu, kde maďarské vojská porazili bavorské. Táto udalosť je považovaná za začiatok zániku Veľkej Moravy. V 10. storočí sa oblasť stala súčasťou Uhorského kráľovstva, kde sa Bratislava ako Pressburg stala dôležitým správnym a ekonomickým centrom.

Mesto bolo v roku 1291 povýšené na mesto s privilégiami a v roku 1405 na slobodné kráľovské mesto. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a následnom tureckom ohrození sa stalo Bratislava hlavným mestom Uhorska. V rokoch 1536 až 1830 tu bolo korunovaných jedenásť uhorských kráľov a kráľovien. Bratislava bola sídlom kráľov, arcibiskupov, šľachty i najvyšších úradov.

V 18. storočí za vlády Márie Terézie zažila Bratislava svoj zlatý vek. Počet obyvateľov sa strojnásobil, postavili sa nové paláce, ulice i kláštory a mesto sa stalo centrom kultúrneho a spoločenského života v regióne. S Bratislavou sú spojené mená ako Wolfgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn či Ludwig van Beethoven.

Mesto začalo strácať na význame za vlády Jozefa II., keď boli korunovačné klenoty presunuté do Viedne a viaceré úrady do Budína. Napriek tomu sa v Bratislave vytlačili prvé noviny v maďarčine i slovenčine a mesto si uchovalo svoje kultúrne postavenie.

Bratislava tak zostáva miestom, kde sa prelínajú stopy Keltov, Rimanov, Slovanov, Maďarov, Nemcov a Habsburgovcov – mozaika, ktorá vytvára jedinečný charakter tohto historického srdca Slovenska.